PABLO ESCOBAR

DON PABLO: NARCOBARON, KTORÝ SI POSTAVIL VLASTNÉ VÄZENIE

Ak by v 70. a 80. rokoch minulého roku získal niekto ocenenie Podnikateľ roka v ilegálnom podnikaní v Kolumbii, jedno meno by nemalo konkurenciu: Pablo Escobar Gaviria. Impérium muža, ktorého sledovali s rešpektom aj králi lukratívnych polí ako je obchodovanie so zbraňami. Tak čím sa Don Pablo živil?

Escobar a jeho kartel bol veľkou zásobárňou kokaínu pre nenásytnýn a neustále sa rozširujúci severoamerický trh. Pokiaľ budeme mlčať o tradičnom indickom užívaní listov koky, konzumenti drog objavili z ich pohľadu pozoruhodné účinky kokaínu už dvakrát: prvý boom sa konal medzi svetovými vojnami (Coca Cola nenesie svoje meno náhodou, jej pôvodné stimulačné účinky položili základ pre dnešný úspech), druhý prišiel po tom, čo na konci šesťdesiatych rokov vyvanul marihuanový opar detí kvetov a ľudia z bohatých častí sveta chcel niečo skutočné.

Koka – jediná surovina na výrobu kokaínu – rastie len v podhorí Ánd a v Južnej Amerike, čo z nej robí jednu z hlavných vývozných položiek regiónu. Kry rastú v Peru a Bolívii, kde sa realizuje aj výroba. Distribúcia bola (vďaka výhodnej geografickej polohe) v rukách Kolumbijčanov.

Pablo Escobar bol jeden z najväčších pašerákov kokaínu všetkých čias, ktorý začínal v prostých podmienkach a vypracoval sa k elite najmocnejších ľudí planéty. Patril pod Medelínsky kartel, ktorý má na svedomí tisícky vrážd, disponoval obrovským bohatstvom a vplyvom.

Jeho snom bolo zarobiť milión dolárov kým bude mať 22. Keď dovŕšil 26 rokov mal na účte cez 100 miliónov. Escobarove zárobky sa vyšplhali až na neuveriteľných 30 miliárd dolárov. Aby mohli zväzovať peniaze utratili mesačne asi $2500 na obyčajné gumičky. V najväčšom rozmachu prepašoval Pablo 15 ton kokaínu každý deň. Najväčšiu samostatnú zásielku kokaínu, ktorú kedy Escobar prepašoval do USA vážila neuveriteľných 23 ton. Hovorí sa, že kokaín pašoval dokonca aj v pneumatikách civilných lietadiel. Podľa toho, koľko sa pilotom do pneumatík vošlo kokaínu, vedeli si zarobiť až $500 000 za deň. Jeho biznis bol tak obrovský a pod takým drobnohľadom, že aj napriek tomu, že vlastnil lietadlá, helikoptéry, autá, kamióny a lode, kúpil si na pašovanie kokaínu do USA aj 2 ponorky. V neskorších 80. rokoch kolumbijské úrady odhadovali aká obrovská je Escobarova flotila a údajne zahŕňala 142 lietadiel, 20 helikoptér, 32 jácht a 141 domov, víl a kancelárií. Asi 10% Escobarových úspor zhnilo, rozpadlo sa alebo ich zjedli krysy. Hneď vedľa svojej luxusnej vily v Puerto Triumfo si Escobar vybudoval súkromnú ZOO, kde umiestnil hrochy, žirafy, slony a podobné exotické zvieratá. Po jeho smrti bolo  luxusné sídlo premenené na tematický park so zvieratami, dinosaurami v životnej veľkosti, Escobarovou kolekciou klasických áut atď…

Pablo Escobar, celým menom Pablo Emilio Escobar Gaviria, sa narodil  v Kolumbii v roku 1949. Pochádzal z chudobnej rodiny siedmych detí. Otec, Abel de Jesús Dari Escobar Echeverri, bol farmárom a jeho matka Hemilda de los Dolores Gaviria Berrío pracovala ako učiteľka na základnej škole. Pablo nedokončil ani len strednú školu, paradoxne si privyrábal tým, že falšoval univerzitné diplomy. Jeho kariéra pašeráka drog sa začala začiatkom 70-tych rokov. Dovtedy sa Pablo zaoberal spomínaným falšovaním dokumentov rôzneho druhu, unášaním ľudí a krádežami. Kradol pomníky z cintorína, odstránil z nich menovky a predával ich. Keď mu to prestalo stačiť, začal kradnúť automobily. Stále to však bolo málo a bolo potrebné nájsť taký produkt, o ktorý bude dlhodobý záujem na celom svete. Tým produktom bol kokaín. Skúsil si teda objednať extrakt z rastliny koka, ktorý obsahuje od 40-91 percent kokaínu. Ten následne spracoval a čistú surovinu predal do Spojených štátov. Produkt bol na svete. Následne sa priam raketovým tempom dostal k moci. Napomohla tomu vražda drogového kráľa Fabia Restrepa. Využil situáciu a dostal sa do čela jeho organizácie, ktorá pod jeho vedením začala prekvitať. Stal sa tak kráľom mesta Medellín. Až 80 percent drog dodaných do USA mala na svedomí práve jeho organizácia. Medelínsky kartel kontroloval väčšinu distribúcie do celého sveta. Predovšetkým do Spojených Štátov, Mexika, Portorika a Španielska. Kokaín z Kolumbie sa stal symbolom kvality a veľmi rýchlo zanechal za sebou “susedov” z Bolívie a Peru. Niektoré zdroje hovoria o tom, že tento produkt sa dostal dokonca až do Ázie. Distribúcia kokaínu, rastúce bohatstvo priniesli Pablovi isté ťažkosti. Boli dve možnosti, ako riešiť problémy s políciu, politikmi a inými nepohodlnými osobami, ktoré sa snažili dostať ho za mreže. Striebro alebo olovo. Pablo tvrdil, že každý človek má svoju cenu. Odolné výnimky dostali „olovenú pilulku“. Keď to nešlo po dobrom, nastúpilo násilie. Často si to neodniesli len nepohodlné osoby, ale aj ich rodiny. Vraždy prezidentských kandidátov, sudcov, policajtov, novinárov a dokonca aj vlastných ľudí, neboli ničím výnimočným. Pablo sa stal predátorom, ktorý si mohol dovoliť čokoľvek. Pablo tiež použil svoje bohatstvo a vplyv, aby bol zvolený do Kolumbijskeho kongresu. Časopis Forbes ho zaradil na siedme miesto v rebríčku najbohatších ľudí sveta. Odhadovaná výška jeho majetku bola 24 miliárd dolárov. Vedel, že potrebuje na svojej strane podporu obyčajných ľudí. Aj napriek jeho strašným praktikám v biznise, Escobar založil mnoho projektov na podporu chudobných občanov v Kolumbii. Dával peniaze kostolom, nemocniciam, podporoval programy s jedlom zadarmo pre chudobných, staval parky, futbalové štadióny. Aj napriek moci sa počet jeho nepriateľov zvyšoval. Dostať ho chcela nielen polícia a úrady, ale aj pozostalí obetí a bývalí členovia jeho kartelu, ktorí sformovali skupinu, ktorá mu šla po krku. S miestnymi si vedel poradiť, ale keď o neho začala mať záujem Americká vláda, ktorá ho chcela súdiť pre obchody z drogami, musel vymyslieť nejaký plán. Nechcel, aby ho vydali do Ameriky. V snahe zmeniť zákon o vydávaní ľudí do USA sa Escobar ponúkol splatiť štátny dlh Kolumbie. Ten sa vtedy odhadoval asi na 10 miliárd dolárov. Preto sa Escobar za pomoci právnikov dohodol s Kolumbijskou vládou o treste. Pôjde do väzenia, ale do vlastného, a to na päť rokov. Na oplátku ho nevydajú do Ameriky.

 

Postavil si teda vlastné „väzenie“ vybavené jacuzzi, barom, vodopádom a futbalovým ihriskom. Užíval si tu naplno divoké párty plné zábavy a neviazaného sexu. Vo väzení dochádzalo k vraždám nepohodlných. Keď sa toto dozvedela vláda Kolumbie, rozhodla sa konať. Escobar však ušiel z väzenia vďaka tomu, že si vzal ako rukojemníkov vládnych úradníkov. Stal sa štvancom. Šla po ňom nielen vláda, ale aj skupina tvorená jeho nepriateľmi. Druhého decembra 1993 nastal osudný deň. Armáda vypátrala Escobara skrývajúceho sa v Medellíne v chudobnejšej štvrti.  Pablo Escobar zomrel 16 mesiacov po úteku zo svojej väznice  La Catedral. Umrel násilne počas prestrelky 2. Decembra 1993. Kolumbíjske špeciálne jednotky využili rádio technológiu pomocou ktorej vystopovali Escobarov telefón v medelinskej štvrti Los Olivos. Počas prestrelky so svojim bodyguardom menom Álvaro de Jesús Agudelo prezývaným El Limon sa pokúsili utiecť po streche do zadných uličiek.  Oboch ich zabila kolumbíjska národná polícia. Escobarovi prestrelili nohu, hruď a fatálnym sa mu stalo prestrelenie ucha. Práve fakt, že sa nikdy nezistilo, kto uštedril Escobarovi “poslednú ranu” viedol k neskorším konšpiráciám, že sa boss drogového podsvetia radšej zabil ako by sa mal nechať chytiť.  Teóriu, že Escobar spáchal samovraždu potvrdili aj jeho bratia , Roberto Escobar a Fernando Sánchez Arellano, ktorým sa Pablo opakovane zdôveril, že keď príde “ten čas” tak si sám prestrelí ucho. Jeho pohrebu v Medelíne sa zúčastnilo približné 25 000 ľudí. Po smrti prevzal “moc” nad územím konkurenčný kartel Cali až do začiatku 90 rokov kedy boli jeho členovia zajatí alebo zabití kolumbíjskou vládou.

 

Hover Box Element

Hover Box Element

Click edit button to change this text. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.